
AUTOR : balan4ever
kontakt na autora : balan4ever@azet.sk
ŽÁNER : fantas magory
PRÍSTUPNOSŤ : 13+
POPIS : Šialenstvo hmoty mozgovej, kt sa odohráva bez času a priestoru hoci v čase a priestore s "Danom", samozrejme zidelizovaným a "mnou" samozrejme trošku prikrášlenou
POZNÁMKA AUTORA : Napísala som to podľa sna, je to uprímné a romantické... nie, srandujem! =)) Je to také humorno sarkasticjo naivné a dokonca som predbehla dnešnú tínedžersku literatúru o ten humor a sarkazmus :D teda dúfam :D Bavte sa,ja som sa bavila :D
Ja nezhreším, NEZABUDNEM pt.II.
Dan nebol sukničkár, neobrobil, čo mohol. On len provokoval ako taká kurva. Páčili sa mu moje decentné žiarlivostné prejavy. Páčilo sa mu spoznávať vône iných žien. Páčilo sa mu, že je žiadaný (ale to bola choroba z povolania :P). Páčil sa mu môj diskrétny spôsob obrany teritória. Páčilo sa mu sa so mnou milovať, rozprávať, hádať a znova milovať. Páčil sa mu náš uvoľnený (nie voľný!!!) vzťah. Vzťah, ktorého princípom bolo Viem, že si plus príslušné doplnkové články. Páčil sa mu náš vzťah bez hraníc s nepísanými hranicami, ktoré sme obaja dodržiavali. Boli sme šťastní. Tak ľudsky šťastní s kopou našich problémov, ktoré sme si vedeli vyriešiť a ďalej žiť. Spolu a každý zvlášť.
Lenže Dan v tento večer naše nepísané hranice prekročil. Hovno, on ich preskočil ako olympijský víťaz.
Sadli sme si k baru. To bol náš flek - bar. Objednali sme si brandy. Sedeli sme spolu, pili, rozoberali zdraviu škodlivé témy, načínali hádku pre bungalovovú verejnosť, po ktorej prídu búrlivé výšiny zmieru :D.
Hej, to bolo, pokiaľ neprišla ONA. Celkom iná cicuška. Žiadne telo vyblýskané tanečným predohrovým potom. Nie, toto bola žena, múza, bohyňa, anjel nočných môr, diabol rajských snov. Niežeby bola taká pekná, ale vyžarovalo z nej niečo magnetizujúce, elektrizujúce. A to som postrehla ja, žena. Čo potom museli robiť všetci tí chlapi??? Červené letné šaty na ramienka jej dokonale kopírovali bezchybnú postavu a boky vlniace sa pod vplyvom ladnej chôdze na vysokých podpätkoch. Husté tmavohnedé vlasy jej len tak povievali v jemnom prievane, ktorý spôsobila. Jej príchod bol ako spomalený záber. Stíchla hudba, zhasli svetlá, všetci znehybneli. Len na ňu dopadalo svetlo reflektoru, s vlasmi a šatami sa jej pohrával vánok a ovzdušie sa nabilo erotickým dusnom. Prítomnosť tejto ženy neunikla nikomu. Danovi tiež zablikali všetky kontrolky. Sekol sa uprostred vety a zahľadel sa na ňu. V momente keď ju zbadal porušil naše nikdy nepísané hranice. Bola podobný typ ženy ako ja a moje kamarátky, podobne pôsobila. A ja som vedela, že Dan niekde v mysli a gatiach chce a túži spoznať nielen ľahkú
kvetinovú vôňu, ktorá podčiarkovala senzualitu tejto bytosti, ale aj hebkosť a chuť jej pokožky... stále to zostávalo v myšlienkach a môj zmätený pocit dôvery voči nemu sa opäť spokojne usalašil na svojom bidle. Ostal so mnou, pripili sme sa do príjemnej náladky, rozprávali sme sa, tancovali sme.
kvetinovú vôňu, ktorá podčiarkovala senzualitu tejto bytosti, ale aj hebkosť a chuť jej pokožky... stále to zostávalo v myšlienkach a môj zmätený pocit dôvery voči nemu sa opäť spokojne usalašil na svojom bidle. Ostal so mnou, pripili sme sa do príjemnej náladky, rozprávali sme sa, tancovali sme.
Na chvíľu som si odbehla na wecko. Strašne mi trebalo. A stretla som tam mladú Češku s vysokým hrdelným smiechom. Zakecali sme sa. Neviem, ako dlho som tam bola, no isté je, že keď som vyšla, Dan tam už nebol. Zmocnila sa ma malá úzkosť, môj pocit dôvery sa vystrel na svojom bidielku a všetky zmysly sa dali do pozoru.
Načapala som ho s ňou za barom na lavičke intímne a romanticky umiestnenej pod atrapou všetkých stromov - palmou s jazykom v jej krku a ostatnými svalmi nechcem vedieť kde. Mala som dosť.
Vrátil sa okolo pol druhej ráno. Nie okolo, ale presne o 1:33.42. Pôvodne bol asi spokojne vygumovaný a ochotný pristať na euforický doražák, ale po telefonáte typu - Zlato, už si...? -
-Jebni si to svoje zlato aj vieš s čím do hrdla tej cundry!-, následným zavesením a vytrhnutím pevnej linky bungalovu zo siete som ho asi jemne vyviedla z pohody.
Našiel ma sedieť na barovom pulte v jeho trenkách a tričku s pohárom vína v jednej a dohorievajúcou cigaretkou, s poradovým číslom xyz, v druhej ruke. Nefajčím. V stave depresie jem na hlady sladkého. Smola bola, že sme v bungalove žiadne sladké nemali a ďalšia smola bola, že som po tom sladkom tak túžila, až som zo svojho ruksaka vyhrabala cigarety ešte z májovej chaty. Poslednou smolou bolo, že som bola tak zúfalá, že som (viazaná na neviem aké štádium života, v ktorom nám uspokojenie spôsobovalo to, že sem si všetko pchali do úst a tak to spoznávali) po tých cigaretách siahla.
Na lícach som mala tenké potôčiky a na Danovom tričku bolo pár vlhkých flekov rozpitých do neurčitých tvarov. Podišiel ku mne a chcel mi utrieť slzy, no ja som sa uhla a privoňala som k nemu. Nasala som do seba jeho vôňu. Nesexoval s ňou.
Možno by som to nechala prehrmieť bez zbytočného randálu, no otvoril hubu vtedy, keď nemal. Presne vtedy, keď som ukladala každý pocit na svoje miesto, ako ukladajú učiteľky v škôlke detičky do postieľok na poobedný spánok. Zahučal na mňa niečo v slova zmysle "Si strašne sexy,"
a pokúsil sa aj o akýsi nadľahčujúco ospravedlňujúci úškrn, ktorým ma ale v danom momente vytočil do nepríčetnosti.
a pokúsil sa aj o akýsi nadľahčujúco ospravedlňujúci úškrn, ktorým ma ale v danom momente vytočil do nepríčetnosti.
Naozaj netuším, ako to mohlo dopadnúť, keby to povedal o pár minút neskôr. O tých pár minút, za ktoré by som si uvedomila, že bol mierne pripitý, nechala som ho dlho sama a keby som bola chlap, tak by som sama najradšej tú ženskú mala na blízku, chcela ju milovať a preťahovať ju... to je len jedná z variant, ktoré ma napadli. No odohrala sa tá najšťavnatejšia a najvýživnejšia.
Vybuchla som ako sopka. Bolo mi úprimne jedno, či v nejakom susednom bungalove nejaká mamička uspávala svoje malé deti pár hodín, lebo si nemohli zvyknúť. Vo mne sa v tú ranu, ako to vyslovil prebudila šelma bezhlavo ničiaca všetko naokolo. Bola som ako tasmánsky diabol s rozprávky o zajacovi Bunnym.
Pohádali sme sa, vyvrieskali sme sa, pobili sme sa. Respektíve ja som môjmu Danovi uštedrila pár kopancov, fackancov, škrabancov a hrozila mu rozbitou fľašou od vína.
Nakoniec som so zakrvavenými rukami (tú fľašu sa mi nepodarilo rozbiť práve najšikovnejšie) skončila na zemi v Danovej náruči s odporným pocitom trápnej bezmocnosti, ktorá nahradila trucovitý hnev. Na riasach mi opäť uschýnala soľ.
Odniesol ma do postele a šiel napúšťať vaňu. Okúpal ma a tak ja jeho. Mlčky. Medzi nami sa rozplývala atmosféra príjemného sviežeho pobúrkového počasia. Skončili sme v posteli. (kde inde? J)
Ležali sme v nej a rozprávali sme sa ako keď sme spolu ešte len začínali. Tie rozhovory boli len prestávkami medzi ďalšími búrkami vášne.
Toto bol vrchol nášho vzťahu. Bola to láska. No bol to zároveň začiatok konca. Konca, ktorý sa ukrýval o zopár strán ďalej. Made by balan4ever


















