close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 




Exotkovia pt.3

26. července 2011 v 2:41 | Katarínka |  Exotkovia
ŽÁNER : paródia
PRÍSTUPNOSŤ : neobmedzená, bola som slušná
POPIS : Dej sa odohráva v istom hoteli pred natáčaním klipu na DDT. V tretej časti tejto poviedky sa naďalej rieši ťažký problém: ako vyzerať čo najlepšie pred kamerami a kto vôbec môže vyzerať dobre pred kamerami.
POZNÁMKA : oveľa menej hnusné, stále sarkastické:D


Týpek, čo nahradil Arsa


"Hore, dole, hore, dole, hore, dole..." mrmlal si Dan horúčkovito popod nos, stojac pred veľkým zrkadlom a neprestajne si vykladal a spúšťal traky z pliec, keďže sa nevedel rozhodnúť, čo je štýlovejšie. Keď boli vytiahnuté hore, tak pútali pohľad na jeho mužnú hruď a pôsobili mužne, spustené zase pôsobili ležérne. Bola to veľmi ťažká dilema, keďže Dan sa bezpečne považoval aj za mužného a aj za ležérneho tvora.
Nakoniec sa rozhodol, že si to bude striedať, pretože nechcel byť ako Arsenie, ktorý sa rozhodol, že ich bude mať hore, lebo tak majú traky byť, lebo ako geniálne odhalil, tak plnia aj svoj účel. Na druhej strane chcel Dan na svoju odhalenú hruď pútať pozornosť na sto dvadsať percent. Po tom, čo zazrel Raduov outfit mu bolo jasné, že to také ťažké nebude, ale predsa - byť taký ako Arsnie? Trápne. Radu, ktorý si síce traky pribalil - žlté ako slnečnice (túto optimistickú farbu si zvolil preto, aby mu rozžiarila dní, ktoré zatieni Danove veľké JA), sa rozhodol, že si ich nakoniec nevezme, lebo bol celý znechutený Danovým sťahovaním a naťahovaním tých svojich fialových trakov. Týmto gestom však Danovi len prisvedčil, aký je out a sedlák. Akoby nestačilo to tričko pod košeľou... navyše v tom vyzeral ako mimozemšťan. Dan sa z chuti zasmial. Dnes mu Radu E.T-ho nezaevokoval prvý krát, nuž smial sám na vlastnom vnutrolebečnom vtipe a hladil si svoje dokonalé (vychrtlé) telo ako keby sa dotýkal toho najpodsvetnejšieho artefaktu na svete.
To trvalo len dovtedy kým Arsenie neprišiel od maskérky. Vtedy Danovi spadla sánka. Arsenie vyzeral ako človek. Normálny človek! Maskérky z neho vytiahli maximum, oholili ho, urobili mu melír, zmenili ho, poľudštili, vyzeral lepšie ako ten, čo dobre vyzerá a nevie spievať. Dan sa pozrel na seba. Uuuuf, cez to stále nevyzeral lepšie ako sám veľký D.
... alebo??? Nie, nie, nemôže o sebe pochybovať! Nikto sa na neho predsa nikdy nenahrabe. Kde to taký evolučný chýbajúci článok, ako je Arsenie, uisťoval sa v duchu. Hoci bol tým stopercentne, musí sa však opýtať na názor nejakého iného prostého mozgu, ktorý nedokáže chápať krásu tak dokonale ako on sám. Kde je Radu?!!!
"Radu, kamarát!" zvolal s nahodeným srdečným tónom a ladným pohybom dementora k nemu priplachtil. Radu sa neuroticky strhol, akoby ho ovanul naozajstný dementorí chlad a odrazu mal pocit, že už asi nebude šťastný.
Pozrel sa tým zvráteným smerom, odkiaľ k nemu prichádzal Danny Perfekto. Ešte pár hodín a načisto sa zcvokne. Ovanutý dementorím chladom v krátkom preblesku uvidel svoju cvoknutú budúcnosť. Bude z neho neurotik, ktorý sa bude strhávať z nočných môr o veľkom D a kancovi, bude si psovito strážiť teplú vodu (ponožky, osušky, žiletku, trenky, atď, atď...) a možno vyhodí aj nevinnú Anu z postele len preto, aby mal dobrý pocit.
"Ktosi nám vymenil Arsenieho," nadhodil Dan nenápadne, aby si nik nevšimol jeho skutočný zámer. Nemohol pripustiť, aby niekto šípil, že ho krátko prepadla skľučujúca myšlienka, že možno prečesaný a poľudštený Arso bude pútavejší ako on sám.
Radu sa rozžiaril. V kútiku duše tajne dúfal, že ich oboch niekto vymení. Potom zbadal Arsenieho a došlo mu, že sa jedná len o zmenu image na ťažkú image. Keby ho Dan nebol upozornil na to, že je to Arsenie, ani by ho ani nespoznal. Jeho nezameniteľná vlnivá ofinka, spod ktorej vytŕčal veľký nos teraz opticky zúžený svetlými okuliarmi, zmizla. "Nie naveky," kývol Radu plecom, lebo vedel, že len čo si Arsíček zloží okuliare a umyje hlavu vráti sa k svojej osvedčenej vlne.
Dan stŕpol. Jeho dokonalému pozorovateľskému oku neušla iskierka radosti a nadšenia, ktorá sa blysla v Raduových očiach. Mozgom mi kraulom preplávala temná myšlienka, že možno mu Radu zo zákernosti klamal. Jeden pohľad na Arsa, ktorý nadšene skúšal rukou tvrdosť vlasov spevnených hrubými vrstvami laku na vlasy mu však stačil na to, aby myšlienke vypustil bazén sa uistil, že hoci navonok Arso vyzerá ako iný Arso, stále je to ten istý trubiroh, nikdy nie atraktívnejší ako on!.
Radu jeho domnienku potvrdil. No iste ich budú všetci hodnotiť podľa klipu... hííí! Musia nafotiť nejakú sériu fotiek, kde bude Arsenie znova len Arsenie-debil, ten čo ujde, aby sa svet nedal oklamať falošnou ilúziou. Takže poznámka! Zmeniť maskérky, zapísal si Dan do svojej veľkokapacitnej pamäte.
On potrebuje maskérky, ktoré budú vyzdvihovať len jeho... počkať, počkať! To, že s ním maskérky urobili minimum znamená, že je naozaj dokonalý a páčil sa im. Ahááá :D
Dan sa od srdca uľavene zasmial a izba sa otriasla, keď z neho spadol balvan pochybností. Ako mohol byť taký blbý, že ho to skôr nenapadlo? Srdečne sa usmieval, sám zo seba a na seba. Venoval si ešte jeden zaľúbený pohľad do zrkadla a dvihol si traky na plecia, lebo sa práve rozhodol, že jeho nástup na scénu bude mužný.
Arsenie si stále pred zrkadlom šahal na lak. Ešte nikdy niečo také na hlave nemal. Nič na jeho tele ešte nikdy nemalo takú vytúženú tvrdosť ako jeho vlasy. Páčil sa sám sebe, ale jeho sebavedomie mu nedovolilo sa prejaviť. Chcel sa v tom cítiť dobre, no nevedel, čo si o ňom bude myslieť okolie.
Po celý ten čas Arsovu rúčku šmátralku stŕpnuto pozorovala mladá maskérka s hysterickým výrazom na tvári, autorka tohto diela. Len čo konečne prestal Arsenie ošahávať pramienky, svižne ako amazonka k nemu priskočila s lakom v ruke a uštedrila mu bohatú spŕšku do ksichtu aj vlasov, načo sa Arsenie rozkýchal a štípali ho oči. Dan sa koketne rozosmial a pristúpil k maskérke, aby ju obdaril svojou pozornosťou a šarmom za čo čakal príslušné poklony.
Maskérka si však Dana nevšímala, len karhala Arsa, nech so sebou toľko netrasie a nech si nešahá do vlasov, lebo sa mu to rozpadne skôr ako zapnú kamery a uštedrovala mu ďalšie a ďalšie várky laku, takže Arso sa čoskoro ocitol vo voňavom obláčiku.
Po 5-tich minútach lakovania sa začal sfetovane usmievať na každého a rozhodol sa, že dá maskérke pusu. To sa Danovi nepáčilo. Opičiacky sa snažil o jej pozornosť, snažil sa na seba upútať, nebolo možné, aby jej, ktorá si ho nevšíma učaril Arso. Nie, ona sa hrá len na nedobytnú... takže musí dostať ružu a básničku... ach áno! Dan jej pôjde zaspievať pod okno s kyticou ruží ako správny rytier, to zaberá na každého... a ona je presne jeho, plavá, prsnatá, pekné pery...
Chytil Arsovi tvár do dlane ako Shrek Fione, aby ho umlčal, hoci nič nehovoril... teda chcel, prepočítal sa, Arsova obrovská tvár sa totiž do žiadnej dlane nevojde. Možno do lopaty padne akurát, ale žiadna poruke nebola. :D
"Chlapec niekedy nekontroluje svoje zdivené hormóny. Arsenie, neobťažuj slečnu," pokarhal Dan Arsa, hrajúc pred maskérkou gavaliera a genlemana, uvažujúc či mu skočí na červené alebo biele ruže.
Červené. Iste červené. Aby chápala ako vážne a vášnivo to s ňou myslí.
Maskérka sa kyslo usmiala, pobozkala Arsenieho a zaliezla do svojho kúta. Danovi padla sánka, nechápal až pochopil. Provokuje ho, potvorka! :D Chce ho len vyburcovať tým, že ho odmieta! Hravá mrška, uškrnul sa na ňu, zložil ruku s nafetovane vyškerenej Arsovej tváre a utrel si dlaň do Arsovej košele, aby sa zbavil jeho baktérii, pričom sa tváril znechutene, lebo si zabudol vziať na ruky Dettol.
Radu od nich už dávno utiekol vonku radšej sa porozprávať s manažérom, ktorého považoval za normálnejšieho človeka, aj keď podozrieval karmu mena Dan.
Arso, ktorému nedošlo Danove gesto obdaroval Danuška slniečkovým úsmevom, nafetovane si mysliac, že ho uznanlivo pohladil. Dan mu už nevenoval svoju ctenú pozornosť, lebo svojim vysokocitlivým radorom zachytil, že Radu podozrivo diskutuje s manažérom bez neho, nuž nakopnutý blikaním kontroliek vyletel za ním, aby nepremeškal ani jedno slovíčko.
Rozmýšľal nad tým, že keby bolo klonovanie naozaj reálne, dal by sa naklonovať a držal by svoje klony pod nejaký Potterovským zakázaným kúzlom, aby všade bol a všetko vedel. Chcel byť všade, všade musel byť, on bol centrom vesmíru, všetko sa muselo krútiť okolo neho, cítil sa ani Ľudovít XIV, ako slnko samé. :D

Pokračovanie čoskoro, ešte trochu tento blog pomučím touto fikciou... =)) Love you!
 


Komentáře

1 Liuba Liuba | 29. července 2011 v 0:47 | Reagovat

VYNIKAJÚCE!!!! Ty si tam tuším bola s nimi a vrtala si sa im v ich myšlienkových pochodoch?!?!?! :D  :D
No, úplná realita :D A tie tvoje hlášky a prirovnania!!! :-D  Perfektné!!! Dávno som sa tak nezasmiala. Teším sa na pokračovanie :-) :-D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama