close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 




Exotkovia pt.5

2. srpna 2011 v 0:07 | Katarínka |  Exotkovia
ŽÁNER : paródia
PRÍSTUPNOSŤ : neobmedzená, stále som slušná
POPIS : Dej sa počas natáčania klipu pre DT. V piatej, asi poslednej časti tejto poviedky sa rieši malá kríza Danovej osobnosti, ktorú však úspešne prekoná a rovnako úspešne nakoniec dotiahne všetko do konca.
POZNÁMKA : stále menej hnusné, stále však sarkastické :)


Životom bičovaný, osudom skúšaný, a preto všetkými milovaný!


Keď bolesťou strýzneného a psychicky zničeného Radua odviezla sanitka, rozrušený Dan si musel ísť dať aspirín a zapiť ho whisky, aby upokojil svoje nervy. Čo komu urobil, že ho život takto bije??
Chudák Arso sa rozhodol pre svoje a aj svetové dobro radšej chodiť nenapadne za Danom (samozrejme v bezpečnej vzdialenosti), lebo si nebol istý, či sa môže vzdialiť bez toho, aby ho neskôr Dan nezabil, že sa ulieva. Ako na Dana hľadel, mal chuť na jeho whisky, no nechcel a ani nemohol si z nej uliať, lebo Dan si ju úzkostlivo strážil pod kladkou v chladničke. Navyše by ho určite Dan začal karhať na tému pracovná morálka, že v práci sa nepije, hoci on sám by počas tej prednášky držal v ruke svoj pohárik. Ak by sa Ars odvážil upozorniť ho na tento fakt, Dan by skoro z kože vyskočil, že či sa zbláznel, lebo on nepije a toto je len zdravotný pohárik, ktorý si Arsenie dopriať nemôže, pretože by z neho bol hneď pijan a nezodpovedný pracovník.
A tak tam len stál obdialeč a štuchal si do vlasov, či sú stále tak pevne spojené. Na jeho radosť boli, nuž šťastne ceril zuby na svet.
Dan sa díval do diaľky deprimovaným pohľadom greenpeacáka na vyrúbaný les a popíjal whisky.
"Prečo ja?" ozval sa nešťastne. "Tak sa snažím a on sa mi takto odvďačí..."
"Neurobil to naschvál," dovolil si zastať sa Radua Ars, zaujato si ošahávajúci vlasy.
"Ty mlč! Tiež nevieš, čo so sebou!" zahriakol ho Dan nespokojne. "Tento klip bude otrasný, strašný, taký..." frustrovane sa odmlčal, hľadajúc tie prevé slová. "Vidiecky a primitívny!" pozrel na Arsa veľavýznamne.
Ars, ktorý ucítil jeho pálčivý pohľad sa na neho pozrel a usúdil, že asi bude teraz lepšie a múdrejšie pustiť prameň vlasov, ktorý stále nadšene stískal a tešil sa z toho a ťažko sa prehýba. Ruka, celá od laku sa mu už lepila od toho, ako ju zvieral v päsť. Napľul si na dlaň a utrel to si to do košele. V tom momente sa Dan zatváril nešťastne a zničene sa hodil do kresla, že umiera.
Arsenie naňho ľútostivo pozeral a začal si utierať flek na košeli vreckovkou, aby odčinil sklamanie, ktoré Danovi pripravil.
"Vy ma privediete do hrobu. Urobil som vám niečo, že mi toto robíte?" ozval sa jeho zničený hlas z útrob kresla, ktoré pohltilo jeho svalnaté telo, na ktorom sa dokonale rysovala každá kostička.
Arso nevedel, ako má zareagovať, nuž radšej mlčal.
"Áno! Objavil som vás a vy takto!" vyskočil Dan hystericky z gauča, akoby ho bodol ovad do zadku a vzal si ešte jeden aspirín.
"Mám migrénu!" štekol, keď zacítil Arsov pohľad. Tak sa vrátil k melancholickému tónu hlasu a pokračoval vo výleve svojho srdca: "Chcem pre vás to najlepšie, chcem aby sme to spolu dotiahli niekam a vy sa k tomu postavíte takto. Ja sa snažím. Fakt sa snažím," sťažoval sa tónom mučeníka.
Arsenie len prikyvoval a snažil sa prísť na to, kde on urobil takú veľkú chybu, že zrazu ponesie celý tento náklad, ktorý frustruje Danove ego.
Danov monológ trval asi 20 minút, v ktorých sa stihol posťažovať na všetko. Dokonca aj na aspiríny, ktoré už nie sú také dobré ako bývali kedysi. (Arso mu chcel povedať, že čítal, že keď často berie človek isté utlmujúce lieky, tak prestanú časom tak dobre účinkovať, no neodvážil.) Sťažoval sa aj na whisky, ktorá už nechutí tak ako chutila (Ars mu prikyvoval, hoci netušil, či fakt chutila niekedy inak, lebo Dan mu nikdy nedovolil napiť sa tohto nápoja, ktorý bol výhradne pre jeho osobu. Ale ani to sa neodvážil podotknúť), aj na Arsovu hruď, že mu vyrazili nové chlpy (Ars si s nádejou prešiel po hrudi, no smutne zistil, že trojuholník späť nemá a je to len Danova fatamorgána), na Raduovu neschopnosť stať sa aspoň malomeštiakom. Tak sa stihol ešte posťažovať na to, že hoci sa on k ním správa ako k svojim dobrým priateľom, oni ho majú za obyčajného generála a nevážia si ani jeho veľkorysé priateľstvo. Veď aj teraz! Arsenie si stojí pri dverách, pripravený na útek, kým jemu je na hovno, na nič a na whisky.
"Mám ťa objať?" pýtal sa ho teda Arsenie.
Dan sa až prestal ľutovať a podozrievavo sa na neho pozrel, lebo si z toho vyvodil len záver, že aj Arso ho tajne miluje, ako tisíce ďalších ľudí. Prečo si dosial nevšimol jeho lásku? Vlastne, vždy robil všetko, o čo ho požiadal... A teraz sa cíti zle, lebo kvôli tomu, že je taký neschopný je Dan nešťastný.
"Chcel si kamaráta," Arso cúvol k dverám, pripravený na útek, lebo sa zdesil Danovho temného pohľadu.
"Hneď si mi mal povedať, že ti je z toho všetkého mizerne a že ľutuješ, že si sa správal ako blb!" vyvodil si Dan nečakaný záver, energicky vyskočil na nôžky, priskočil k Arsovi, objal ho s potľapkaním po chrbte.
"Je mi z toho mizerne, ľutujem, že som sa správal ako blb," povedal Arsenie prirodzene
sám od seba a úprimne.
"Dobre, kamoško. Vidím, že ťa to mrzí a odpúšťam ti," predniesol Dan dôležito srdečným tónom. Veď on je veľmi dobrý človek s veľkým srdcom a vie odpúšťať a po sebe milovať aj blížneho svojho.
Arso naňho vyceril chrup, lebo bol šťastný, že mu jeho idol, sám veľký D, ten ku ktorému vzhliada, a pri ktorom nemal rannú erekciu, odpustil.
A aj Dan bol šťastný, lebo dostal ochutnať opäť z koláča nadradenosti a zbožňovanosti, ktorý na jeho migrénu zaúčinkoval oveľa lepšie ako aspirín. Koláč nadradenosti totiž Dan miloval. Bol to jeho obľúbený dezert. Dezert, ktorého sa nikdy neprejedol a ani sa nikdy nepreje. Je to ako dorga, ktorej potrebuje stále viac a viac. A keď ju potom ešte zapije sektom Obľúbenosti, cíti sa ako v siedmom nebi. A keďže Danovi sa Arabot veľmi páči, všemožne sa stará o to, aby mal dostatočný príjem tohto dezertu aj s následným aperitívom.
Na oslavu seba si odpil whisky a bol šťastný. Dokonca až tak šťastný, že ponúkol Arsovi pohárik, ale v polovičnej dávke, aby mu to nestúplo na jeho teľací rozum. Samozrejme Arsovi povedal, že preto, aby mu to pri tom teple neudrelo na hlavu a nespadol tiež z lietadla a neublížil si.
Arsenie to prijal a chlipol si. Hneď potom mu to Dan vzal, že už stačí a dopil to sám.
Arsenie naňho bezmocne pozeral, lebo pri množstve, ktoré mu bolo dopriane, ani ju nestihol poriadne degustovať, aby mohol neskôr súdiť, či sa ta whisky fakt zhoršuje.
Keďže sa Danovi zlepšila nálada, tak vyšli von. Tam sa Dan usadil sa na režisérsku stoličku a čakal na Radua s manažérom.
Naozaj sa vrátili. Manažér vyzeral ustarostene, no Radu mal na tvári už len feťácky úsmev. Aby bol schopný dotočiť ten klip dostal do tela také množstvo bolesť utlmujúcich prípravkov, že už mu bolo všetko jedno. Nohu mu zatiaľ len ogazovali a pospevňovali dlahami s tým, že po točení mu na ňu dajú sadru.
Dan bol s týmto ošetrením nadmieru spokojný, a tak sa vrátili na pľac, kde s božou pomocou dotočili posledných pár záberov s lietadlom.
Radu už len postával, vlnil sa a usmieval sa. Aj v lietadle aj na krídle. V podstate ani nebol pri vedomí . A v podstate sa takto cítil šťastný. Mal by sa nechávať takto predávkovať častejšie. Pri Danovi sa to oplatilo. Aj pri Arsovi. Nemusel myslieť na Anu, aby sa upokojil. Bol úplne pokojný ako voda.
Natáčanie v hoteli mu zbehlo ako voda, a potom ho už vykúpil manažér, ktorý ho odviedol znova do nemocnice po sadru.
Dan bol spokojnučký a tešil sa na výsledok, ktorého bude tvorcom, lebo chcel byť pri strihaní a lepení a všetkom, aby ohol kritizovať. Vlastne pardon, aby mohol mierne usmerňovať finálny klip, pretože v hlave mal už perfektnú predstavu, ako to MUSÍ vyzerať a žiadna iná predstava nebude taká dobrá ako jeho. A keďže to, čo si D zaumieni, to sa MUSÍ stať, tím nemal na výber. Na dnes však už mali všetci dosť a hlavne dosť Dana. Dobre, že Dan nebol schopný čítať myšlienky (v praxi on nebol schopný čítať ani mimiku a gestiku ľudí okolo seba). Väčšina unavených a zdeptaných ľudí totiž v mysliach vymýšľala pestré spôsoby mučenia a odstránenia jeho ušľachtilej osoby z povrchu zemského.
No on to všetko vnímal ako obdiv jeho veľkosti. To, že každému liezol na nervy by si nikdy nepripustil a pokladal to za závisť. Len pre závisť by ho vykosťovali, sťahovali z kože, z ktorej by sa urobilo moderné vydanie Malleus Maleficara, či vešali za uši na elektrické vedenie . Zo závisti ho chceli ukrižovať, odrezávať mu žiletkami jednu vrstvu kože od druhej, či mu pilníkom chceli odzerať vajcia a preraziť hlasivky.
Nie, Dan nemal ani šajnu o takých myšlienkach. A keby mal... Asi by sa rovno vyhlásil za mučeníka a svätca, ktorého chcel dav zlynčovať, lebo šíril osvetu. Mal to fakt v živote ťažké.
Keď sa vrátili na hotel, Arso sa hneď príchode do izby zničene hodil na posteľ a spal ako zarezaný. Naopak, Dan sa presmradil, pregéloval, upravil a vypadol do hotelového baru baliť kočky na to, aký mal náročný deň plný točenia, lebo takýmto mimovoľným konštatovaním ich chcel prinútiť pýtať sa zo zvedavosti ďalej a on by sa mohol chvastať tým aká je stár, ktorá točí klipy, tváriac sa skromne. Už úplne zabudol na maskérku, ktorá mu nedala pocit dôležitosti tak, ako sladunké babenky z baru, ktoré mu zoblkali z papčky, a ktorým venuje celý jeden jeho večer.

Pravdepodobný koniec cyklu poviedok z tejto edície... možno ešte dopíšem Danov večer v bare... Nie som si istá, či mám či nie... Hej? Nie? Hej? Nie? ... :)
 


Komentáře

1 Ivka Ivka | 3. srpna 2011 v 19:19 | Reagovat

Dopíš ešte ten Danov večer v bare.Prosím prosím...

2 Katarínka Katarínka | 4. srpna 2011 v 0:59 | Reagovat

[1]: Dobre, dievča moje. :) Pre to dvojnásobné prosím čosi ešte dopíšem. ;-)

3 Liuba Liuba | 4. srpna 2011 v 1:49 | Reagovat

Ano, aj ja prosim, prosim... ;-)

4 >>Lady Music<< >>Lady Music<< | E-mail | Web | 25. srpna 2011 v 13:16 | Reagovat

Učitě ještě dopiš!Je to skvělý! :-) :-)prosím ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama