ŽÁNER : paródia
PRÍSTUPNOSŤ : 15+
POPIS : Záver poviedky. Dej sa odohárva v noci v hotelovej izbe, kde je o človeka viac, ako by sa na horúcu noc patrilo.
POZNÁMKA : ironické, parodické, už menej sexistické. :D Plus všetky postavy sú, klasicky, číííro fiktívne. :D
Ako fénix padol, no fénix sa zas znovuzrodí!
Dan s teenkou sa vyvalili na posteľ a oduševnene mľaskali asi v domnienke, že Arsenie už spí. Ten ale nespal. Namiesto toho sa začal cítiť ako domáce zviera - nemý bezprávny tvor, ktorý musí všetky rozmary a popudy svojho majiteľa strpieť a prizerať sa im.
Povzdychol si, vytiahol si perinu nad hlavu a opäť sa začal modliť, aby naozaj nepokračovali pár metrov za jeho chrbtom v tom, čo načali v kúpeľni. Mľaskanie sa znásobovalo a perina šušťala. To nevyzeralo dobre. Skúsil protestne zamurčať, aby sa pripomenul, že aj on je tu
Nikto si ho nevšímal, vlastne ho ani nik nepočul, akoby aj mohol. Dan a jeho krásavica funeli ako dostihové kone.
Kone... Arsikovi sa mihol na tvári úškrn. Nahlas zaerdžal. To snáď pomôže.
Mladá nezareagovala, zato Dan stíchol.
"Debile?" opýtal sa do ticha izby.
Debil sa uškrnul. Hľa, žrebec sa nám ozval!
Odpoveďou pre Dana tak bolo len ďalšie zaerdžanie.
"Debile!" Dan s piskotom vyskočil z postele a zažal svetlo, ktoré malo dramaticky svietiť Arsovi rovno do tváre. Netušil však, že Arso je skrytý v bezpečí pod perinou. Jediné, čo tak dosiahol bolo, že presvetlil izbu, v ktorej neboli zatiahnuté závesy na oknách, pre možných paparazzov. Žiadne oslepenie Arsíka sa nedialo. Arsíka nebolo. Na jeho mieste bola len natriasajúca sa perina, ktorá erdžala.
Po rozsvietení Dan uzrel, že tam bola rehotajúca sa perina, nahá Tina rozťahujúca nohy, Dan Junior v stave neurčitom a on, nahý Dan stojaci priamo pred obnaženým oknom. Za ktorým bola ulica, na ktorej boli ľudia, čo sa po nej promenádovali, žijúc nočný život.
Dan zhíkol, s ťažkou biedou skryl doteraz vzpínajúceho sa Juniora do dlane a utekal zatiahnuť závesy.
Ars zvedavo vykukol spod periny, uvidel, ako poblednutý Dan nešikovne zaťahuje divákom oponu a rozrehotal sa na plné kolo.
"A kto je tu debil," rehotal sa.
"Zabijem ťa," sľuboval mu Dan, zápasiac so šnúrkami, ktorými boli závesy priviazané v elegantných oblúčikoch po bokoch okna.
Arsenie na túto bezduchú vyhrážku nereagoval, iba sa smial, zatiaľ čo Tina, nikým nepovšimnutá fotila túto panorámu svojim starým foťákom.
"Poď mi pomôcť, debil!" Dan lomcoval závesom, ktorý bol šikovne zviazaný na uzlík.
Vonku sa zableslo. Záhadne. Obloha bola jasná a hrom nebolo počuť.
"Debil, ó áno, debil," rehnil sa Arsenie a ani ho nehlo do pomoci. Nechal Dana, nech sa pekne krásne dusí vo vlastnej šťavičke ega a tešil sa na výsledok toho blesku. Radu bude tiež nadšený. Škodoradosť je najlepšia radosť.
Dan nakoniec zvíťazil a celý udýchaný, bledý a červený zároveň, zatiahol závesy.
Tina urýchlene skryla svoj nenápadný fotoaparát, tešiac sa na to až vyvolá svoje fotky. To budú všetci čumieť!
Dan sa otočil na rehotajúceho sa Arsenia a s bojovým pokrikom skočil na posteľ odhodlaný ho zabiť.
"Fúúúj, ty úchyl," zreval Ars keď na ňom Dan obkročmo nahý sedel a pokúšal sa ho uškrtiť svojimi rukami zaiste pokrstenými Tininými sekrétmi. Tá sa pomaly začala obliekať utvrdená v tom, že sa nenápadne vyparí.
"Ty debil!" nedal sa Dan a škrtil ho.
"Neznásilňuj ma!" zvolal Arso. "Ty žrebec," rozrehotal sa zas. "5 minút dvadsať," smial sa, načo do Dana vstúpila ďalšia dávka zúrivosti.
Dan najprv zúrivo zbledol, priam zozelenej od jedu, tak mu líčka zružoveli a postupne celá jeho tvár nadobúdala cviklový odtieň.
"Ty perfecto lover," rehotal sa Arso naďalej
Dan nazbieral nové dávky sily a škrípajúc zubami, s pukotajúcimi kostičkami dusil Arsa.
Tina sa zatiaľ zbalila a nenápadne zdrhla preč, zatiaľ čo Dan sa pokúšal zavraždiť Arsa, ktorý znesvätil jeho veľkosť a výkon. Ars sa nebránil, dokázal sa len rehotať. Spočiatku, kým postupne nezačal aj Ars striedať farby. Najprv červenú, potom bordovú až fialovel, lebo mu trochu zachýbal kyslík. Vtedy začal Dana biť po kostnatej paprčke, ktorú mu vášnivo držal na krku a pučil sa pri tom. Ars mal tvár fialovú, žily na čele mal vystúpené a navreté, oči mu vyskakovali z jamiek, no predsa sa istým spôsobom cítil šťastný. Ak náhodou umrie, bude sa ďalej rehotať na druhom svete/po reikarnácii (ak bude mať ústa a nebude javor či dážďovka)/v očistci či v niektorom zo siedmych nebies. V rámci svojej predsmrtnej zábavy si poslednýkrát obzrel izbu, a potom začal Dana trieskať a ukazovať na prázdnu solo posteľ, kde mala byť Danova deva menejspanilá.
"Chrrr, Tin...Chrrr, zmi...chrrr,la...chrr..." upozornil Dana.
Dan ho prestal škrtiť, vystrel sa obkročmo sediac na Arsovi a pohľadom zablúdil na múzu dnešnej noci.
"Tina?" ústa sa mu skrivili v smutnej grimase. Mal pocit, že sa zamiloval, no nepozná jej číslo, nevie ani kde býva, ako jej má poslať kyticu ruží?
Ars využil chvíľu jeho nepozornosti, sotil ho a vyliezol z postele. Kinder "Budha" ho opäť ochránil.
"Prepadla sa, mihi," uškrnul sa, keď bol v bezpečnej vzdialenosti od Danovych kostí.
Dan sa buchol o posteľ a takmer so slzami v očiach sa díval na prázdne miesto na posteli. Tak sa dnes snažil a jeho sexuálny úlovok si len tak zdrhol. On sa snažil a nebude mať žiadnu odmenu. PREČOOOO?
Ars sa až prestal rehotať. Zľakol sa, že sa Dan fakt rozplače. A vreckovky nenosil pri sebe, lebo ešte nepočul o náboženstve či sekte, ktorá by ich uctievala. Preto sa začal modliť u Budhu nech ho ochráni pred tými srdcervúcimi nárekmi za stratou sexu a nechal Dana bezcitne ležať na zemi.
Ale zas... čo je on Dan, že by ho tam len tak nechal ležať?
Hodil mu aspoň deku, nech si má kde utierať sople. Potom mu hodil aj vankúš a fľašu whisky. Chválabohu ju Dan nestihol cez deň vypiť. Áno, on je dobrý kamarát, rozžiaril sa a až potom si spokojne ľahol späť na posteľ, že konečne sa vyspí a aj s čistým svedomím.
Dan si dal vankúš pod hlavu, zakryl sa dekou, otvoril whisky a cucal ju cez cucák ako dieťa mlieko, pričom fňukal a utieral si slzičky. A Arso?
Ten mu do toho bezcitne zachrápal. A že je kamarát, trpko si cuckal Dan, cítiac sa ako najmučenejší tvor na svete, ktorého všetci okašľali a nechali ho opusteného a zničneného na špinavej zemi. Toto bol naozaj náročný a zničujúci deň... s takým zlým koncom... Všetci sa proti nemu nakoniec postavili. No on im to vráti! Povstane ako fénix a potom ho všetci uvedia v plnej paráde!
Koniec poviedky... aj tak sa už poriadne vzdialila od pôvodnej ideii... :)) Tento cyklus by som uzatvorila... No možno do budúcnosti by som mohla skúsiť iný podobný cyklus... či?
Povzdychol si, vytiahol si perinu nad hlavu a opäť sa začal modliť, aby naozaj nepokračovali pár metrov za jeho chrbtom v tom, čo načali v kúpeľni. Mľaskanie sa znásobovalo a perina šušťala. To nevyzeralo dobre. Skúsil protestne zamurčať, aby sa pripomenul, že aj on je tu
Nikto si ho nevšímal, vlastne ho ani nik nepočul, akoby aj mohol. Dan a jeho krásavica funeli ako dostihové kone.
Kone... Arsikovi sa mihol na tvári úškrn. Nahlas zaerdžal. To snáď pomôže.
Mladá nezareagovala, zato Dan stíchol.
"Debile?" opýtal sa do ticha izby.
Debil sa uškrnul. Hľa, žrebec sa nám ozval!
Odpoveďou pre Dana tak bolo len ďalšie zaerdžanie.
"Debile!" Dan s piskotom vyskočil z postele a zažal svetlo, ktoré malo dramaticky svietiť Arsovi rovno do tváre. Netušil však, že Arso je skrytý v bezpečí pod perinou. Jediné, čo tak dosiahol bolo, že presvetlil izbu, v ktorej neboli zatiahnuté závesy na oknách, pre možných paparazzov. Žiadne oslepenie Arsíka sa nedialo. Arsíka nebolo. Na jeho mieste bola len natriasajúca sa perina, ktorá erdžala.
Po rozsvietení Dan uzrel, že tam bola rehotajúca sa perina, nahá Tina rozťahujúca nohy, Dan Junior v stave neurčitom a on, nahý Dan stojaci priamo pred obnaženým oknom. Za ktorým bola ulica, na ktorej boli ľudia, čo sa po nej promenádovali, žijúc nočný život.
Dan zhíkol, s ťažkou biedou skryl doteraz vzpínajúceho sa Juniora do dlane a utekal zatiahnuť závesy.
Ars zvedavo vykukol spod periny, uvidel, ako poblednutý Dan nešikovne zaťahuje divákom oponu a rozrehotal sa na plné kolo.
"A kto je tu debil," rehotal sa.
"Zabijem ťa," sľuboval mu Dan, zápasiac so šnúrkami, ktorými boli závesy priviazané v elegantných oblúčikoch po bokoch okna.
Arsenie na túto bezduchú vyhrážku nereagoval, iba sa smial, zatiaľ čo Tina, nikým nepovšimnutá fotila túto panorámu svojim starým foťákom.
"Poď mi pomôcť, debil!" Dan lomcoval závesom, ktorý bol šikovne zviazaný na uzlík.
Vonku sa zableslo. Záhadne. Obloha bola jasná a hrom nebolo počuť.
"Debil, ó áno, debil," rehnil sa Arsenie a ani ho nehlo do pomoci. Nechal Dana, nech sa pekne krásne dusí vo vlastnej šťavičke ega a tešil sa na výsledok toho blesku. Radu bude tiež nadšený. Škodoradosť je najlepšia radosť.
Dan nakoniec zvíťazil a celý udýchaný, bledý a červený zároveň, zatiahol závesy.
Tina urýchlene skryla svoj nenápadný fotoaparát, tešiac sa na to až vyvolá svoje fotky. To budú všetci čumieť!
Dan sa otočil na rehotajúceho sa Arsenia a s bojovým pokrikom skočil na posteľ odhodlaný ho zabiť.
"Fúúúj, ty úchyl," zreval Ars keď na ňom Dan obkročmo nahý sedel a pokúšal sa ho uškrtiť svojimi rukami zaiste pokrstenými Tininými sekrétmi. Tá sa pomaly začala obliekať utvrdená v tom, že sa nenápadne vyparí.
"Ty debil!" nedal sa Dan a škrtil ho.
"Neznásilňuj ma!" zvolal Arso. "Ty žrebec," rozrehotal sa zas. "5 minút dvadsať," smial sa, načo do Dana vstúpila ďalšia dávka zúrivosti.
Dan najprv zúrivo zbledol, priam zozelenej od jedu, tak mu líčka zružoveli a postupne celá jeho tvár nadobúdala cviklový odtieň.
"Ty perfecto lover," rehotal sa Arso naďalej
Dan nazbieral nové dávky sily a škrípajúc zubami, s pukotajúcimi kostičkami dusil Arsa.
Tina sa zatiaľ zbalila a nenápadne zdrhla preč, zatiaľ čo Dan sa pokúšal zavraždiť Arsa, ktorý znesvätil jeho veľkosť a výkon. Ars sa nebránil, dokázal sa len rehotať. Spočiatku, kým postupne nezačal aj Ars striedať farby. Najprv červenú, potom bordovú až fialovel, lebo mu trochu zachýbal kyslík. Vtedy začal Dana biť po kostnatej paprčke, ktorú mu vášnivo držal na krku a pučil sa pri tom. Ars mal tvár fialovú, žily na čele mal vystúpené a navreté, oči mu vyskakovali z jamiek, no predsa sa istým spôsobom cítil šťastný. Ak náhodou umrie, bude sa ďalej rehotať na druhom svete/po reikarnácii (ak bude mať ústa a nebude javor či dážďovka)/v očistci či v niektorom zo siedmych nebies. V rámci svojej predsmrtnej zábavy si poslednýkrát obzrel izbu, a potom začal Dana trieskať a ukazovať na prázdnu solo posteľ, kde mala byť Danova deva menejspanilá.
"Chrrr, Tin...Chrrr, zmi...chrrr,la...chrr..." upozornil Dana.
Dan ho prestal škrtiť, vystrel sa obkročmo sediac na Arsovi a pohľadom zablúdil na múzu dnešnej noci.
"Tina?" ústa sa mu skrivili v smutnej grimase. Mal pocit, že sa zamiloval, no nepozná jej číslo, nevie ani kde býva, ako jej má poslať kyticu ruží?
Ars využil chvíľu jeho nepozornosti, sotil ho a vyliezol z postele. Kinder "Budha" ho opäť ochránil.
"Prepadla sa, mihi," uškrnul sa, keď bol v bezpečnej vzdialenosti od Danovych kostí.
Dan sa buchol o posteľ a takmer so slzami v očiach sa díval na prázdne miesto na posteli. Tak sa dnes snažil a jeho sexuálny úlovok si len tak zdrhol. On sa snažil a nebude mať žiadnu odmenu. PREČOOOO?
Ars sa až prestal rehotať. Zľakol sa, že sa Dan fakt rozplače. A vreckovky nenosil pri sebe, lebo ešte nepočul o náboženstve či sekte, ktorá by ich uctievala. Preto sa začal modliť u Budhu nech ho ochráni pred tými srdcervúcimi nárekmi za stratou sexu a nechal Dana bezcitne ležať na zemi.
Ale zas... čo je on Dan, že by ho tam len tak nechal ležať?
Hodil mu aspoň deku, nech si má kde utierať sople. Potom mu hodil aj vankúš a fľašu whisky. Chválabohu ju Dan nestihol cez deň vypiť. Áno, on je dobrý kamarát, rozžiaril sa a až potom si spokojne ľahol späť na posteľ, že konečne sa vyspí a aj s čistým svedomím.
Dan si dal vankúš pod hlavu, zakryl sa dekou, otvoril whisky a cucal ju cez cucák ako dieťa mlieko, pričom fňukal a utieral si slzičky. A Arso?
Ten mu do toho bezcitne zachrápal. A že je kamarát, trpko si cuckal Dan, cítiac sa ako najmučenejší tvor na svete, ktorého všetci okašľali a nechali ho opusteného a zničneného na špinavej zemi. Toto bol naozaj náročný a zničujúci deň... s takým zlým koncom... Všetci sa proti nemu nakoniec postavili. No on im to vráti! Povstane ako fénix a potom ho všetci uvedia v plnej paráde!
Koniec poviedky... aj tak sa už poriadne vzdialila od pôvodnej ideii... :)) Tento cyklus by som uzatvorila... No možno do budúcnosti by som mohla skúsiť iný podobný cyklus... či?



















Paráda!Dobre som sa pobavila aj zasmiala